Cholera v roku 1831

Chceme Vám predstaviť presmutné udalosti cholery, ktorá zúrila v Stankovanoch od 1.augusta do 21.septembra 1831.

Keď sa cholera rozšírila v kráľovstve Uhorska a už začala zúriť v župe Turčianskej, bola táto župa, z ktorej Liptáci kupovali zbožie, vládnym nariadením zatvorená. Nik živý z Oravy a Liptova nemal tam prístup. Ľud si nemohol zadovážiť obilie pre stúpajúcu drahotu pre predošlé 3 roky neúrody, z časti pre nedostatok peňazí, z časti pre zatvorený chotár, takže upadol do takého hladovania, že skoro po 2 týždne sa musel stravovať trávou.

Keď už cholera zúrila v Turanoch, vyslané bolo vojsko ku rieke Orava na lúku Žabinec. Ustanovení boli inšpektori a komisári na to, aby sa vládne nariadenia zachovávali a zamedzil sa prístup cholery do Liptova. Boli rozličné predpisy, poučenia a prísne rozkazy, ako sa treba chrániť pred chorobou a čo robiť počas choroby, ba i po nej. Avšak to všetko bolo márne a podobné zmätku pri Babylonskej veži. Dňa 1. augusta obec Stankovany spoznala smrtiacu nemoc, choleru, v Liptove doposiaľ neznámu.

Ešte do 8. augusta sa pochybovalo o jej príchode, až keď v ten deň 14 najzdravších smrteľne podľahlo a dokonalo, vtedy sa videlo, do moci akého nepriateľa sa obec dostala. Najväčší žiaľ, plač, strach, bedákanie a zúfalstvo pochytilo obec. Hneď spočiatku boli skosení hrobár a babica, preto mnohé ženy ostali pri pôrode bez pomoci. Tehotné ženy pošli na druhý svet. Nebolo nikoho, kto by kopal jamy, odnášal mŕtvoly, pochovával. Rodičia utekali od dietok, dietky od rodičov, nešťastníkom odmietali pomoc. Mnohí zo strachu a pre neposktytnutú pomoc pomreli. Mŕtvoly ležali pohodené buď po domoch, po lúkach a po cmiteri nepochované.

Následkom tejto tragédie bola dedina zatvorená, takže z dediny sa nemohol nik vzdialiť, ani sem prísť a poskytnúť pomoc. Tým sa hlad zväčšil a podporoval choleru. Bolo vidno mnoho bedákajúcich, prosiacich na druhej strane Váhu, ale nenašlo sa nikoho, kto by poskytol pomoc a pokrm. Ľudia z toho boli krajne zúfalí a odhodlaní na všetko. Škrípali zubami proti všetkým nariadeniam, najmä proti zatvoreniu chotára. Šťastie, že najväčší zúrivci ihneď pomreli.
Farár s richtárom Jurom Pekárom označil miesto na Záhradnom pre pochovanie mŕtvol. Rozzúrený ľud však kosami a motykami napadol richtára, ktorý sa len útekom zachránil. Rozdráždený ľud prišiel i na faru a pýtal sa na príčinu, prečo nedovolí mŕvoly pochovávať v cmiteri. Keď počuli príčinu, odpovedali: "Žiaden z týchto zomrelých sa neobesil, ani sa nezmárnil, chceli by sme vidieť toho, kto by nám to zabránil a rozkázal pochovať ich ako hovädá von z cmitera." Po týchto výpovediach odišli a 24 mŕtvol doniesli do cmitera a pochovali do spoločného hrobu. Keďže mŕtvoly siahali až po povrch zeme, jama bola zahádzaná skalami do výšky pol metra (vyvýšené miesto v strede cintorína, kde je veľký kríž).

Cholera začala zúriť na dolnom konci v dome Andreja Kleníka. Neskákala, ale radom išla. Kde našla mnoho, mnoho brala, kde našla málo, menej vzala. Dňa 17. augusta došla až ku škole a skosiac mnohých na Babylone, v polhodiny vzala na večnosť i syna učiteľa - organistu Jána Kubányiho, ktorý skončil štvrtú triedu gymnázia. Židov v krčme nenavštívila, len ich postrašila. Na fare nepoložila nikoho. A tak vynechajúc faru, pokračovala poporiadku až k poslednému domu obce na vyšnom konci, ale už miernejším krokom, až konečne 21. septembra 1831 obec opustila a presťahovala sa do Gombáša.

Cholera si vyžiadala za tých pár táždňov 137 ľudských životov. Obec sa rozhodla po tejto katastrofe postaviť kaplnku na pamäť potomkom. Kaplnka bola postavená na dolnom konci.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
na pamiatku vyčínania cholery.