Menu
Obec Stankovany
Stankovanyokr. Ružomberok

História dolného Liptova

Poloha kotliny s priľahlými horami nebránila príchodu pravekých ľudí k nám, najmä v mladšej dobe kamennej, keď teplé pramene pri Bešeňovej a zdravie poskytujúcej Teplici nad Vyšným Sliačom pritiahli rody skromných poľnohospodárov a poľovníkov, aby sa tu aspoň načas rozložili tak, ako dávno predtým tu praveký človek hľadal úkryt v Liskovskej jaskyni pod Mníchom (azda pred 120 000 rokmi). Cez príslušníkov lužickej kultúry železnej doby, ktorý si stavali hradiská s valmi a drevenými hradbami (zvyšky valov na strednom vrchole Mnícha, val pri Martinčeku), a spolu s púchovským ľudom, ktorý sa musel brániť pred Markomanmi (hradisko na Prednom Choči, na Sidorove, na Lúčnom hríbe pri Liptovskej Štiavnici, neskôr to bolo stredisko a obetisko na Havránku pri Liptovskej Mare) sa dostávame postupne až k prvým predkom Slovanov, za čias Svätopluka vo Veľkej Morave, ktorí sa popri Váhu predierali z Turca a z hornej Nitry na Liptov, neskôr na Oravu až do Poľska. Doklady o existencii tejto "diaľnice" - Jantárovej cesty - nachádzame na sídlisku v Liptovskom Michale, ďalej v Liptovskej Štiavnici a spod hradu Likava. Iba pomaly sa plnila Liptovská kotlina drobnými osadami a v 13. storočí ich bolo asi 50. Z tejto doby je vzácny kostolík sv. Martina na Mníchu.

Pred 760 rokmi sa prvý raz listinou z roku 1233 toto miesto objavilo v písanej histórii, aby si 25. 11. 1318 ružomberskí Nemci vymohli potvrdenie výsad mesta spolu s potvrdením od Ostrihomského arcibiskupa. Od roku 1318 mali meštania právo samosprávy, právo voliť richtára a radcov, právo voliť kňaza, právo hľadať v horách zlatú, striebornú a medenú rudu, právo trhu. Listinou z roku 1340 potvrdil kráľ Ružomberčanom vlastníctvo rozsiahleho chotára, na území ktorého neskôr vznikali osady Ludrová, Biely Potok, Černová a neskôr aj Vlkolínec. I napriek tomu, že sa mesto snažilo využívať privilégiá, vývoj sa narušil, keď v deväťdesiatych rokoch 14. storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva. Tento stav trval až do roku 1848 (zákon o zrušení poddanstva). Opačný efekt malo pre mesto udelenie práva na dva výročné jarmoky (v nedeľu pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja), ktoré potom kráľ Ferdinand III. rozšíril o ďaľšie dva jarmoky, ktoré sa konali po sviatku Troch kráľov a na Michala.

Mesto sa vyvíjalo v obchodno-remeselno-trhové centrum. K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo. Z remeselných dielní sa vytvárali menšie podniky. Na začiatku bola remeselná dieľňa, z ktorej vznikol malý podnik (Papiereň - 1725), z jeho tradície vznikol závod na výrobu bielej a hnedej lepenky (r. 1880) a z neho vznikla Ružomberská továreň na celulózu a papier (dnešné SÓLO, časť SCP). V roku 1908 vznikol nový závod (dnešná SUPRA) - rozsiahli celulózovo-papierenský kombinát, najväčší v strednej Európe. Rozvoj priemyslu v meste umocnil vznik ďaľších podnikov - z Ružomberskej textilky, ktorá bola najväčšia v Uhorsku, sa vyvinuli bavlnárske závody TEXICOM, potravinársky priemysel vo svetovom meradle prezentovala bryndziareň P. Makovického (r. 1850), a pod.

Z Ružomberka sa vyvinulo významné finančné centrum, pričom v meste naraz pôsobilo sedem peňažných ústavov. Pred I. svetovou vojnou bol Ružomberok čo do počtu obyvateľov i priemyslu najväčším mestom na Slovensku.

Predpokladom rozvoja obchodu a priemyslu bolo aj kvalitné školstvo. Prvou doloženou školou vyššieho typu bola evanjelická latinská šlachtická škola (z roku 1528). Druhou veľmi významnou školou bolo katolícke gymnázium založené rehoľou piaristov v roku 1729. V tom čase bolo ružomberské gymnázium jediné svojho druhu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú časť Trenčianskej stolice. Školu navštevovali také významné osobnosti ako Anton Bernolák, Ladislav Nádaši-Jége, Andrej Hlinka, Emil Bohúň, Vavro Šrobár, Ľudovít Fulla... Ružomberok patrí k významným maliarskym centrám Slovenska. V meste sa narodili alebo pôsobili mnohí slovenskí a českí umelci, ako napríklad Ľudovít Fulla, Martin Benka, Ján Hála, Jozef Hanula, v súčasnosti je to napr. Marcel Dúbravec. Pre kultúrny život mal veľký význam rok 1912, kedy vzniklo Liptovské múzeum.

Obec

Sviatok

Meniny má Gejza, Saul, Šavol,

Zajtra má meniny Tamara, Polykarp, Slavibor, Slavislav, Slaviboj, Slavoboj, Svätoboj, Svätobor, Xenofón, Žarko, Polykarpa,

Odkazy

Separovanie odpadov podľa niektorých občanov...<<Separovanie odpadu podľa niektorých občanov...>>


Karneval na ľade

Karneval na ľade
sobota 29.01.2022
13:00 hod., klzisko


vakci



AKTUÁLNE INFORMÁCIE 
o pravidlách konania bohoslužieb a o prijatých opatreniach nájdete na:

Farnosť Stankovany na FACEBOOKU

web farnosti:
farnoststankovany.wixsite.com


Mapový portál - návod na používanie


Nebuďme leniví

WIFI pre Teba

Wifi pre Obec StankovanyProjekt
Názov projektu: "Wifi pre Obec Stankovany"
je spolufinancovaný Európskou úniou
Cieľ: Zvýšenie pokrytia širokopásmovým internetom / NGN (Budovanie regionálnych sietí s technologickou neutralitou otvorených pre všetkých operátorov s ohľadom na cieľ 100 percentného pokrytia 30 Mbit/s)

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 1
DNES: 104
TÝŽDEŇ: 317
CELKOM: 656240

Aktuálne počasie

dnes, utorok 25. 1. 2022
slabé sneženie -2 °C -12 °C
streda 26. 1. slabé sneženie -1/-5 °C
štvrtok 27. 1. sneženie -2/-5 °C
piatok 28. 1. sneženie -2/-4 °C

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

GDPR - osoba zodpovedná za ochranu osobných údajov

GDPR - osoba zodpovedná za ochranu osobných údajov:

BROS Computing, s.r.o. Miroslav Bros, brosland@brosland.eu

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Kontakt

Obec Stankovany
Stankovany 133
034 92 Stankovany

Tel.: 044/439 12 31
Mobil: 0908 930 749
E-mail: obec@stankovany.sk

Úradné hodiny

Pondelok: 7:30 - 15:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 7:30 - 17:00
Štvrtok: 7:30 - 15:00
Piatok: 7:30 - 13:00